Veľa o životnom prostredí rozprávame. Pozeráme sa okolo seba vidíme, že niečo nie je v poriadku, ale keď máme začať konať, tak každá snaha skončí pri prvom probléme. Namiesto jeho riešenia sa vrátime späť a skúšame ho obísť. Vraciame sa k skratkám a zabehnutým „riešeniam“ a preto nevieme napredovať.
Takto to je i s recykláciou a triedeným zberom. Všetci vieme, že nakladanie s odpadom, tak ako to robíme teraz, je neudržateľné. Keď sa to má zmeniť, tak namiesto hľadania riešení hľadáme výhovorky prečo to nejde. Je to drahé, je to komplikované, je to nepopulárne a potom to dopadá tak, že namiesto toho, aby sme sa pohli vpred spravíme tri kroky vzad.
Rozšírená zodpovednosť výrobcov, ktorá mala byť zásadnou a koncepčnou zmenou v nakladaní s odpadom. Mala nakopnúť triedený zber a recykláciu sa ešte ani nerozbehla a už ju chceme rušiť. Vďaka pár krikľúňom, ktorí sa i tak sťažujú vždy a na všetko, na teplo, na zimu, na vodu i na sucho, na moc aj na málo, budeme i naďalej zahlušovať naše okolie skládkami a budeme tvrdiť, že to je preto, lebo to je najlacnejšie a nič iné si nemôžeme dovoliť, pretože inak by sme neboli konkurencieschopní.
Namiesto napredovania spravíme dva kroky do boku a tri späť. Zo zákona založíme agentúru pre triedený zber. Skoro inštitúciu, ktorá bude všetko riadiť a ktorú budú všetci riadiť a ktorá bude vedieť všetko najlepšie. A ak vám to niečo pripomína, tak áno, je do Déjá Vu. Už sme to tu mali. Volalo sa to Recyklačný fond a i vďaka tomu sme krajinou, ktorá je v recyklácií taká zlá, že horší sú už len Malťania.
Ciele Recyklačného fondu boli veľmi vznešené (podobne ako pri agentúre), mal napríklad podporiť vznik recyklačného priemyslu na Slovensku. Vďaka rozhodnutiam dozorných a kontrolných orgánov zložených z politikmi menovaných reprezentantov subjektov určených zo zákona, vznikli na Slovensku podniky, ktoré dnes nedokážu na voľnom trhu obstáť a valcujú ich konkurenti, ktorí RF nepotrebovali. A tak to bude i s agentúrou. Všetko vediace dozorná so správnou radou zložené z odborníkov dosadených ministerstvom a dvoma asociáciami bude na Slovensku riadiť triedený zber a bude rozhodovať, kto bude môcť v triedenom zbere fungovať.
Pri takomto postoji k životnému prostrediu potom za najväčší environmentálny počin ostatného desaťročia prezentujeme spoplatnenie plastových tašiek. Paradoxom je to, že sme spoplatnili niečo, čo už dávno bolo aj tak vo väčšine prípadov spoplatnené a ak by nás k tomu Európska únia nedonútila, tak by sme nemali ani to.
Pri takýchto riešeniach nám uniká vlak. Svet okolo sa mení a my sa mu budeme musieť prispôsobiť. Transformácia na zelenú ekonomiku alebo obehové hospodárstvo, čo je vlastne nová industriálna revolúcia, nezvládneme, tak že problémy budeme zametať pod koberec, alebo sa budeme obracať k riešeniam známym z minulosti. Musíme sa pozrieť dopredu a vidieť túto situáciu, ako príležitosť. Zelená ekonomika prinesie útlm v niektorých oblastiach hospodárstva, ale dinosaurov minulosti nahradia nové odvetvia, ktoré budú tvoriť nové pracovné príležitosti a vyššou pridanou hodnotu a tým i s vyššími platmi. Musíme dať príležitosť vzniku nových odvetví a otvoriť dvere novým technológiám.
Otázkou je, či niekedy dospejeme do stavu kedy sa pohneme ďalej.